Návratov do minulosti motocyklového športu v našej krajine nikdy nie je dosť, dobové informácie sa navyše objavujú veľmi zriedka. Našťastie sú nadšenci, vďaka ktorým si môžeme urobiť celkom dobrý obraz o starej ére, čomu zásadným spôsobom svojimi knihami prispel aj náš kolega Ing. Rudolf Mladý. Dnes si však vďaka dobovému textovému materiálu z časopisu Motocykl z roku 1951 priblížime preteky a ich organizáciu v našom hlavnom meste, ktoré sa uskutočnili ako 5. Bratislavský okruh. A keď už sme v hlavnom meste, pridávame aj krátke video reportáže z rokov 1946 a 1952.
5. Bratislavský okruh – 1951
Jazdec Bertoli na stroji Walter si vybojoval peknou jazdou víťazstvo v triede do 250 ccm
Bratislavská odbočka AKRČs usporiadala v posledný septembrový deň piaty ročník tradičného bratislavského okruhu. Na okruhu mali pôvodne štartovať zahraniční pretekári z Maďarska a NDR. Maďarskí pretekári však mali oplácať návštevu v Bukurešti a Nemci odriekli z podobných príčin. Táto skutočnosť skomplikovala prípravy okruhu, hoci by sa zdalo, že urobiť z medzinárodného okruhu preteky miestne nie je problémom. Jedným z následkov zmeny bolo presúvanie termínu pretekov, ktorý konečne uviazol na tridsiatom septembri. Ďalej bolo treba prepracovať dva razy propozície a to raz pre medzinárodné preteky a po druhý raz opäť pre preteky miestne. Trať, ktorá bola pôvodne predĺžená, aby vyhovovala svojou dĺžkou predpisom pre medzinárodný okruh, bola skrátená, pretože pri daždi, aký bol v sobotu na tréningu, bol vsunutý úsek veľmi nebezpečný.
Usporiadateľstvu musíme vytknúť niekoľko závad, ktoré bolo badať najmä pri tréningu. Je to najmä to tradičné oneskorenie tréningu a vlastných pretekov, na ktoré si zvykli aj návštevníci a prichádzajú na podnik vždy o pol hodiny neskôr ako je stanovený začiatok. Prebehovanie cez trať je potom iba samozrejmým následkom. Neboli načas prevzaté stroje a uzatvorené poistky, čo však bolo tiež vinou jazdcov. Funkcionári pretekov nemali vhodné označenie.
Pochváliť usporiadateľov môžeme za vhodné umiestnenie pretekárskych strojov, na ktorom mohli pretekári bezpečne vyskúšať svoje na pomerne dlhej trati.
Prvou triedou na štarte boli stroje do 150 ccm. Usporiadatelia vynechali triedu do 100 ccm a pretekári, ktorých sa do tejto triedy prihlásilo dosť, neboli až na dvoch prijatí. Ako príčinu uviedol Športový odbor, že preteky strojov malej kubatúry nemajú dostatočnú živosť, spád a rýchlosť. Názor pisateľa je trochu iný. Dnes, keď upravené Manety dosahujú rýchlosť aj nad 90 km/h, nie je rozdiel medzi stovkami a triedou do 150 veľký. To dokázal aj jediný Manet, ktorý štartoval v 150 a za zanechal sebou rad silnejších strojov. Taktiež nie je podmienkou, aby stovky absolvovali rovnaký počet kôl ako ostatné triedy. A bolo by dobré uvedomiť si, že táto najnižšia trieda vždy bola a aj teraz je akousi vstupnou bránou mladého motocyklového nadšenca do motoristického športu. Práve v najnižších triedach vychovávajú sa nám športovci, ktorí si vybojúvajú svoje počiatočné úspechy len a len svojou prácou.
Ing. Mičík opatril svoju Jawu zadnou “kývačkou”
.jpg?ph=aecdd839d9)